ked zivot berie zivotu
20. 11. 2007
Bože, o koľko nádherných vecí nás život pripraví. Keď nás každý uctieval, keď naše slzy boli utrpenie, ktoré nik nevedel zniesť, kěď naše slová boli to najkrajšie, čo počuli a každý trapas bol zlatý a každý omyl odpusteny, všetko toto skryla temnota. Pamäť zabudla po toľkých rokoch, aké to bolo vtedy samozrejmé, že sa všetci trhali o našu rúčku, že sa pretekali koho budeme mať radšej,že sa za každú cenu snažili utíšiť náš plač- môj prúd sĺz. Teraz po toľkých rokoch, keď vlastne len začínam skutočne spoznávať svet, už teraz mi chybajú tieto kúsky mojej pamäte... A koľko toho nikdy ani nezažijem. Veď tak veľmi by som chcela zomrieť, zamiešať sa nenápadne do davu tych ľudí, ktorí našu spoločnú známosť pochovajú spolu s mojou truhlou, a už nikdy si nespomenú. KOľko by ich tam takých bolo. No ja by som sa na všetko pozerala a vrátila by som sa jedného dňa triumfálne späť. Podala by som svoje srdce všetkým, ktorí by tú chvíľu kým by som ja v temnote smrti oddychovala, ležali v tom nekonečnom smútku so mnou. Chytila by som silno za ruku toho, kto sa za živa tak bál povedať, že ma má rád, no slzami, tými malými kvapôčkami krvi očí by naplnil moria i prázdnotu v hlbinách srdca . Vyhnala by som zo svojho života tých, čo ma pochovali i v spomienkach, spravila by som s nimi to, čo pár pred nimi: NIČ. Nechala by som nech si prejdú životom, nech sa prechádzajú no bezo mňa, ani jeden úsmev ani slovo by som ani raz neobetovala kvôli nim. ale vlastne ani by nestratili veľa. Len mňa..nič vzniknuté z ničoho. Prázdnotu naplnenú nenaplnenou láskou, temnotu osvetlenú tmavým svetlom, všetko ničím zničené- ináč rada vás spoznávam. A tak..myslím, že nám život príliš okamihov berie. To čo bolo naj z nášho života nám bere do hlbín iných a to, čo by sme chceli zažiť aby sme lepšie pohopili svet okolo nikdy nezažijeme..príliš kruté..
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář