trosku tvrde prebudenie
Trošku tvrdé prebudenie
Ružový oblak a pri ňom, hľa, zajac letí
A nie jeden, veď tento je tretí!
Pod ním v hĺbke jazera,
Čaká na nás príšera...
Chlpatá obrovská, veľké medové laby,
A nevyzerá ani taký slabý...
Veselo ťarbavo kýva sa zboka a späť,
A labky? – sfarbené ani meď.
To si medveď staromódne vyberá z piesku med,
Na pevnine rybka očucháva starý známy svet.
A zrazu, stratila sa z oblohy tráva,
čo tam ešte do rána spala,
Z neba spadol tvrdo zajac na zem,
V medveďovi sa v klietke prejavil hnev,
I rybka sa plaví hore bruchom,
Tuším už úplne zabudla na spievajúci strom.
A jediné, čo ostalo z môjho sna,
Bol oblak a moje DNA.