ticho v nas
sny sa strácajú, keď otvorím ráno oči, keď cez upršané mraky slnko mi do izby vkročí,
ked sila ďaľšieho rána na okno mi klope,a úsmev nepriateľov do žvota ma kope,- tak takto ma budíš ty...
otváram oči a sen sa stráca, tým prvým pohľadom mizne krása, krása čo klamala.
zobúdzam sa a pravda mi do očí cez mraky svieti,uz neverím tebe, uz verím v hriechy.
sila nových klamstiev, čo samej sebe núkam, irónia do slov sama sa súka, a ja chcem kričať:NEVER MI!
sama sa bijem v svojich slovách,hľadám silu v svojich nohách,
neutiecť pred pravdou.
stojím sama v svojom tichu, stojím tu a snažím sa skryť pýchu,
no namiesto nej, hrdosť mi do slov uniká, ty si asi tá výnimka,
ktorej nedokážem pozrieť do očí.,srdce moje zachvíľu z hrude vyskočí,a utečie tam kde ma nik nenájde...
so svojou maskou tvrdou, cítim sa byť takou hrdou,
ze ma uz neskrotíš, LÁSKA NERIEŠ MA!! DO VZUCHU MA VYHODÍŠ...
ja nemám krídla, hoc sa tak tvárim...