stracam prilis casto
Strácam príliš často...
Opäť sa mi z retiazky človek stratil!
Asi by som veľa chcela aby sa vrátil.
Ešte som ho videla, ako sa za zákrutou stráca,
Dočerta, roztrhla sa retiazka, alebo koho je to práca?
No nik mu nebránil aby sa aspoň ozval,
Veď ho vôbec nenútim, aby ma k svojmu srdcu pozval.
Ale, čo sa stráca, to sa chvíľu hľadá,
No väčšinou sa človek potom zbadá,
Že už je to preč a asi sa to nikdy nenájde,
Ak je to striebro, tak to dovtedy zájde.
Zlato sa nestráca, to by bola chyba,
Veď ani rybárovi, neujde z háčika veľká ryba.
No neviem, neviem, tak on asi striebrom bol,
Chcela som ho raz doniesť domov a položiť na stôl.
Ale zato bežal až sa prášilo, no... obzerala sa dozadu,
Žeby mal tik, či nejakú vadu?
Nie, to nie, snáď ma chcel vidieť ešte raz,
Ale keď ťa uvidím tak sa tras...
Poučila som sa, už si dávam väčší bacha,
Aby mi niekto len zo srandy, cez plot lásky nedal rabaka.
Nebodaj preskočím cezeň, za ním bude ružový sad,
Veď to poznáme, stalo sa to mnohokrát.
No urobím krok vpred a tŕň je z ruží,
Povedzte mi, kto po tomto túži?