stat radsej sama
stat sama v temnote, stat na strmom utese skaly,
stat v rozurenej rieke , co sa na teba vali.
lietat no nemoct ujst, narazat do stien,
v tej tichej burke slov, sama som, viem.
laska odhodila moje srdce, pokrstila svoju bolest slzami,
uz necitim sa bezpecne s tebou ci s vami...
vidite ten vesely usmev na mojej tvari?
ja ho nevidim kde je? asi sa vam mari...
citim len prazdno co prazdotu plni,
vidim rieku co sa z oci vlni,
niet ruk co by tarchu vzali,, niet ludi co by skryvacku nehrali,
nieet blaznov co by moje meno do dlane vryli, niet ludi co by mi dali sily,
svet sa mi oapt kamsi ruti,
svet, vobec sa etse kruti???!
nie !jemu nie!... sepce moje mrtve srdce ked zdoverit sa chcem,
on sa vzdy zasmeje som len akysi lem,
kricim radsej zbohom-odid!, kym opat nesadne si k nam,
skry sa kym neda mi opat lasky dar!!