prilis hrda?
do slov : mam ta rada..vryva mi hrdost svoj prst,
do uplakanych oci hadze mi piesku hrst,a nechava ma cakat dalej...
snazim sa utiect a do prazdna utekam, cela sa v kvapkach dazda roztekam,
a nebo zahaluje sa rychlejsie dalej, predo mnou prestiera sa stromov alej,
kracam, narazam do ludi, su mojim zivotom, no niekto oddelil nas plotom,
ticho v nas, strach z prazdna mam,
ty mozno stojis, smutny niekde sam,a ja ? nie som tam...
ani si neviem predstavit tvoje slzy,
neviem si odmysliet ten usmev drzy.
stracame sa v tichu, povedat ti to chcem, no ty skryvas a ja vykricim ten hnev.
v tichu placu neme slzy, ani jeden z nas nepovie: to ma mrzi...
odchadzas prilis rychlo a ja s tebou tiez,
deli nas neskodna mrez, chcela som ju znicit,vies??
no skryl si sa sam, ja som zmizla v dave, smiala som sa,no plakala v hlave.
srdce ten hrdy kusok, ten sleboch akysi,
tak casto hovorim mu: ZLY SI!
no o n mi aj nadalej cestu pletie, s hrdym usmevom zivotom ma vedie,
a hlava sa utapa v myslienkach, ved srdce bolo este len v plienkach,
ked hlava mi uz sluzila, ta laska v tom srdci, dnes by tiez len bludila.
hrdost, laska v jednom organe, stoja na jednom mieste no na inej strane...